Zo života

Písal sa rok 827, keď sa v meste Solún v rodine váženého úradníka  Veva, narodilo krásne dieťa. Chlapec  menom Konštantín, ktorý neskôr prijal meno Cyril. Bolo to už siedme dieťa v rodine.   A ako život ukáže Boh ho spolu s bratom Metodom povolal do ďalekých krajov konať veľké veci.

Mladosť strávil Konštantín v blahobyte svojej rodiny. No raz na poľovačke stratil svojho obľúbeného sokola. Od žiaľu dva dni ani nejedol. Boh mu na druhý deň zjavil v modlitbe, že netreba smútiť nad stratou pozemského majetku. Neskôr mal Konštantín zvláštny sen, ktorý vyrozprával mame. Mama, snívalo sa mi, že vojvoda zhromaždil všetky ženy z nášho mesta a ja som si z nich mal vybrať, no len jedna z nich bola krásna jej meno bolo Sofia. Sofia znamená múdrosť pošepla mu mama. A tento sen, či zjavenie predurčili chlapcovu cestu. Nehnal sa viac za slávou a bohatstvom, ale hľadal pravú múdrosť, ktorá vychádza z Boha. Začal sa usilovne učiť a vďaka svojej šikovnosti mu cisársky kancelár Theoktist dovolil študovať priamo na cisárskom dvore, kde ostal celých 6 rokov. Theoktist si mladého študenta veľmi obľúbil a jedného dňa mu vraví : Konštantín vezmi si za ženu moju nevlastnú dcéru, dostaneš urodzený titul a k tomu veľké majetky. Ďakujem je to naozaj veľký dar, odpovedal : no moja duša túži po vzdelaní a svoj život chcem zasvätiť ceste za múdrosťou. Po ukončení školy pracoval malý Konštantín ako bibliotekár v cisárskej knižnici a neskôr ho vymenovali za profesora filozofie. Svojim študentom rozdával múdrosť, poznanie a svojim príkladným životom im bol aj veľkým vzorom.

Povesť o Konštantínovej múdrosti sa šírila po celej krajine. A veľa krát ho v múdrosti a v ume nevedeli prekonať ani starí a skúsení filozofi, či kňazi. Vyslali ho do ďalekého Arabského sveta aby obhajoval Najsvätejšiu trojicu a zastavil prenasledovanie kresťanov. Jeho reč bola taká silná, že sa ho samotný Arabi báli a pokúsili sa ho otráviť. No Božím riadením sa mu podarilo v zdraví vrátiť sa späť do Carihradu. Spolu s bratom Metodom sa utiahol do malého kláštora kde kázal, učil a sám sa venoval tomu čo mal najradšej študoval a modlil sa. No tento pokoj im nevydržal dlho. Cisár ich onedlho vyslal k národu Chazarov, aby aj tam rozprávali o Bohu múdro a vznešene. Cestou bratia našli pozostatky Svätého Klimenta, pápeža a mučeníka, ktorého si slovanské národy veľmi ctili. V roku 862 prišli za cisárov Michalom 3. Slovanskí poslovia z Veľkej Moravy, ktorá sa rozprestierala aj na našom území a predniesli mu prosbu od ich kniežaťa Rastislava. Cisár náš ľud sa odklonil od pohanských bohov a uveril Hospodinovi. Pošli k nám láskavo učiteľa, ktorý by nás učil pravej viere v našom jazyku. Pošlem vám dvoch učiteľov, bratov zo Solúna, Konštantína a Metoda, ktorý poznajú vašu reč a sú verní  Bohu. Lenže Slovania nemali vlastné písmo, vlastné knihy, s ktorých by sa učili, preto s povolením cisára zostavil Konštantín slovanské písmo a dostal povolenie prepísať v ňom : Sväté Písmo, Liturgické knihy a zbierku zákonov.

Po dlhej príprave a namáhavej ceste dorazili roku 863 Konštantín jeho brat Metod a ich pomocníci na  Veľkú Moravu, kde ich srdečne privítali. Vitajte vzácni hostia, nadšene zvolal knieža Rastislav keď obaja bratia v stúpili do jeho domu. Môj ľud sa teší, že bude v rodnej reči počuť a čítať slovo Božie. Knieža Rastislav ja aj môj brat Metod urobíme všetko preto aby bolo slovo Božie slávené aj v slovanskom jazyku. A čo sľúbili to aj urobili. Chodili po krajine učili, kázali a ľud ich z vďakou počúval. No najväčší dar, ktorý slovanom  doniesli bolo ich vlastné písmo Hlaholika a knihy v ňom napísané. Tak vznikla aj prvá škola, v ktorej sa mladí kňazi učili toto písmo a v rodnej reči čítali Evanjelium. No nie všetkým sa páčilo, že Svätá Omša sa slávila aj podľa nového písma. Ako sa môžeš takto rúhať Konštantín, veď Svätá Omša sa môže iba po Hebrejsky, Grécky a Latinsky slúžiť. Otec  biskup a či slovania nemajú právo Božiemu slovu rozumieť a vo svojej reči sa modliť ? A keď obaja bratia videli, že hádky neprestanú rozhodli sa odísť do Ríma, za samotným Pápežom. Chceli mu odovzdať pozostatky Sv. Klimenta, vysvätiť slovanských kňazov a požiadať  ho o uznanie slúžiť             sv. omše v slovanskom jazyku. Cestou sa zastavili v Benátkach kde na nich čakala prvá skúška. Odporcovia slovanskej liturgie ich za to kritizovali a odhovárali ich od cesty do Ríma. Konštantín im nato povedal: Svätý apoštol Pavol napísal aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca. Keď o pár dni vstupovali do Ríma udialo sa niečo nevídané. Sám Pápež  Hadrian II. im vyšiel v ústrety a vítal ich: Buďte požehnaný poslovia Boží. Chvála Pánu na veky Svätý Otče .Ani v Ríme však nechýbali odporcovia, ktorý nechceli v kostoloch počuť  inú reč okrem Hebrejčiny, Gréčtiny a Latinčiny. No Konštantínove  slová presvedčili Pápeža, ktorý nakoniec slávnostne schválil Slovanskú bohoslužbu. Na potvrdenie tohto rozhodnutia bol Metod vysvätený samotným Pápežom za kňaza a spolu s ním aj všetci poslovia z Veľkej Moravy. Ešte v ten deň sa v chráme sv. apoštola Petra spievali slovanské spevy a slávila liturgia v rodnom jazyku mladých novokňazov.

No ešte v Ríme Konštantín ochorel a cítil, že Pán si ho pomaly volá k sebe, úpenlivo sa preto modlil Pane Bože veď svoje stádo, žehnaj ho a daj nech je ti verné. Tesne pred smrťou prijal Konštantín meno Cyril na počesť Svätého Cyrila Alexandrijského. 14. Februára 869 ako 42 ročný zomiera. Sám pápež nariadil aby sa Cyrilovi vystrojil veľkolepý pohreb a prial si aby bol pochovaný v bazilike sv. Petra. No Metod ho nakoniec presvedčil aby telo jeho brata mohlo odpočívať v bazilike sv. Klimenta a tak je tam Cyril dodnes pochovaný na pravej strane oltára. Aby dielo, ktoré obaja bratia započali mohlo pokračovať ustanovil pápež Metoda za arcibiskupa nad panstvami kniežat Rastislava, Svätopluka, Koceľa  a nad ostatnými slovanskými národmi. Nemeckým biskupom sa však toto rozhodnutie nepáčilo. Zajali Metoda, väznili ho, mučili a chceli si sami zabezpečiť cirkevnú nadvládu nad Veľkou Moravou. Keď sa o tom nový pápež Ján 8. dozvedel ihneď tam vyslal biskupa Pavla, ktorý prikázal Metoda prepustiť. Sám ho potom odprevadil na Veľkú Moravu kde ho ľud a kniežatá s veľkou radosťou vítali. Latinsko-slovanský obrat rozšíril kresťanstvo medzi  Slovanmi a knihy prepísané do ich jazyka im pomáhali lepšie spoznať Ježiša jeho učenie. Najsilnejšie s kniežat Svätopluk však nežil príkladným kresťanským životom. Moc a bohatstvo ho vzdialili od Boha a Metod mu to neraz vyčítal, čo Svätopluka nahnevalo. S pomocou nemeckého kňaza Vichinga sa snažil Metoda očierniť a zhanobiť pred samotným pápežom. Dúfali, že Metod z Veľkej Moravy odíde a novým arcibiskupom sa stane kňaz Viching. Ich plán však nevyšiel. Svätý Otec neuveril klamstvám o Metodovi a menoval ho dokonca za pápežského legáta pre slovanské národy. Apoštolská horlivosť Metoda naozaj nepoznala hraníc. Vďaka jeho vplyvu sa nechalo pokrstiť mnoho slovanských vladárov. V požehnanom veku navštívil Metod ešte raz Carihrad, kde ho s veľkou radosťou prijal cisár Bazil. Z vďačnosti za preklady kníh do slovanského jazyka obdaroval ho veľkými darmi a slávnostne ho vyprevadil späť na Veľkú Moravu. No ešte jednu vec, ktorú začal spoločne s bratom Cyrilom chcel Metod pred svojou smrťou stihnúť. Preložiť celé Sväté písmo do slovanského jazyka. Vybral si preto dvoch kňazov a spoločne s nimi toto veľké dielo dokončil. Metod vedel, že jeho čas sa pomaly končí. Preto si zvolal svojich učeníkov a tí sa z úctou pýtali: Ctihodný otče koho určuješ za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci ?  Vtedy sa Metod zahľadel na svojho oddaného učeníka. Ustanovujem Gorazda muža vzdelaného, bohabojného a spravodlivého, aby po mojej smrti zastával moje miesto tu na zemi. Do posledných síl sa snažil Metod kázať a učiť v chráme božom. No koniec jeho života sa nezadržateľne blížil. Do tvojich rúk Pane odovzdávam svoju dušu a s týmito slovami 6. Apríla 885 odišiel svätý Metod do večnosti.

Dielo sv. Cyrila a sv. Metoda bolo i naďalej podrobené veľkým skúškam no prekonalo všetky ťažkosti a zachovalo sa do dnes. Vďaka nim sa viera v Boha rozšírila medzi nás Slovanov a vďaka nim sme dostali vlastne písmo a možnosť slúžiť Bohoslužby v rodnom jazyku. Ich snaha bola nakoniec požehnaná lebo za nimi stála ochranná Božia ruka a mocný príhovor našej nebeskej matky.